reklama

Kam aj králi chodia pešo a lá Afrika

Keď som s jedným belgickým misionárom rozoberala vzťah stále „pohanských“ Datogov ku kresťanstvu, zrazu mu mysľou prebehla úplne praktická poznámka totálne mimo tému: „Ktovie, kam vlastne chodia na WC? Žiadne nemajú!

Písmo: A- | A+
Diskusia  (6)

Po chvíľke dodal: „Veď chodím k týmto pastierom ostatných päť rokov a stále neviem.“ Pochechtávala som sa a zároveň by som mu rada v družnom rozhovore odpovedala nielen na jeho otázku, ale pridala i úsmevnú príhodu s WC, ako sa dvaja Datogovia vybrali do druhého najväčšieho mesta v Tanzánii, do Mwanzy.

Zore bolo riadne červeno zafarbené, sliepky si jemne šomrali, šťastné, že som ich vypustila za kohútmi. Mesiac v banánovej forme jasne svietil a nevadilo mu, že ho už strieda nedočkavé slnko. Vôňa rannej kávy sa niesla povetrím, nedočkavo sme si s Johanom sadli na priedomí, chlipkali pôvodom etiópsky nápoj a s úsmevom vyhliadali nový deň a hlavne okoloidúcich. No ktovie, kto dnes bude mať cestu okolo...

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ani sme sa nenazdali a boli sme obkľúčení družnou skupinkou známych. Smiechom sme priebežne prskali na všetky strany, tiekli slzy a keby nás niekto pozoroval, určite by zaplatil, len aby sa k nám pridal. Garura v úlohe hlavného rozprávača rozmotával klbko zážitkov z poslednej cesty s Mutagasom. Chlapča bolo nanajvýš v susednom intraviláne, popásol čo-to s dobytkom, ale nikdy nepáchol do mesta. Otec, miestny vychýrený poloslepý šaman, ho vyslal, nech zoženie špéci liek na ich neustále dochnúce kravy u overeného šamana, keďže on sám sebe pomôcť nemôže. Takú moc nemá. A pretože syn neovláda poriadne ani svahilčinu, hlavný dorozumievací jazyk v Tanzánii, vyfasoval sprievodcu na cestu - Garuru.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Malá ranná seansa pri káve
Malá ranná seansa pri káve (zdroj: Emília Bihariová)

Zatiaľ čo som vyšívala zlatou niťou hrozno na plátne, smiech sa rozliehal čím ďalej tým viac. Shirati sa priam dusil, kým Johana sa nevedel utíšiť. Garura rozhadzoval neustále rukami, hádzal grimasy a sem-tam ho doplnil Mutagas, ktorý by sa hádam červenal, keby nebol taký ebenový. Svahilská verzia nedala na seba dlho čakať. Šľachovitý Garura patrične a šťavnato opisoval Mutagasov prvý zážitok s WC v guest house, kde sa rozhodli cestou prespať. Dekel dolu, smrad nikde a Mutagas dve hodiny vo svojej vlastnej izbe netušil, za čo si vlastne v tom guest house priplatil! Kde má byť to WC? Napajedený volal kamoša z vedľajšej izby a spustil spŕšku sťažností. Garura nadvihol kryt na nám dobre známej keramickej klasike a ukazoval: „Veď toť, ľa!“ Demonštroval mu, ako si sadnúť a potom spláchol. Hrmot prúdu vody nazerajúceho mládenca tak vystrašil, že svižne odskočil nabok a nechápavo krútil hlavou. „Ako je možné plytvať toľkou vodou?“ A ešte tak čistou, akú nepijú ani doma v nehostinnej buši, nehovoriac o tej hanbe pozostávajúcej z blahodárneho posedávania! Tak to veru nebude jeho šálka kávy. Pre tentokrát sa chlapča nenechal nahovoriť a volil zaužívaný štýl - obšmietať sa po okolí a vybrať si vlastné miesto, ktoré sa vždy umne zahrabe. No ja by som sa veru na takom sedacom WC uvelebila a oddýchla si z pozície „na lyžiara“ a z vedomia, že ma na okolí každý sleduje. Ale je to len vecou zvyku a viac si také vymoženosti doma vychutnám :-).

SkryťVypnúť reklamu
reklama

(z výskumného denníka etnológa)

Emília Bihariová

Emília Bihariová

Bloger 
  • Počet článkov:  9
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Afrika sa mi dostala pod kožu. Predovšetkým jej ľudia, a preto sa neustále vraciam ako bumerang. Obzvlášť na pastierov Datoga nedám dopustiť. Rada sa s nimi smejem, tancujem, počúvam ich, nekonečne sa s nimi doťahujem, píšem o nich a popritom nezabúdam ani na výskum. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

86 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu