Veľká noc s poriadnou dávkou dobrodružstva

Autor: Emília Bihariová | 27.3.2018 o 20:45 | Karma článku: 1,75 | Prečítané:  401x

Tlačím sa v stane s dvomi stredoškoláčkami. Nespím. Ako by som aj mohla, keď ma jedna z nich rezko kope a tá druhá v plnom spánkovom nasadení priebežne búcha rukou do hlavy.

Akoby nestačilo, okolo polnoci sa spustí dážď a mne je po chvíli jasné, že stan veru nie je nepremokavý. Rifle rýchlo sajú v týchto končinách veľmi vzácnu tekutinu a nad ránom výdatne chladia. Pri rannom vstávaní vyzerám všelijako, len nie sviežo. No nechýba veľa, aby som si zbalila uzlík a hybaj preč, len neviem, kde presne som a ako ďaleko som od relatívnej civilizácie, žiadne cesty či spoje, len pokojná krajina.

Asi takto, na prvý pohľad bezútešne, začala Veľká noc kdesi v tanzánskej buši bez vody, bez elektriny, bez strechy nad hlavou, bez signálu a ešte k tomu v období dažďov, v prítomnosti úplne cudzích ľudí, bez jediného kamaráta či slovenského slova ale s bonusom – medzi zaujímavými pastiermi so stádami a palicami. V Tanzánii som už fungovala tretí rok ako dobrovoľníčka/učiteľka v zapadnutej dedine, ale ísť medzi polokočovných pastierov, tak to bol iný level. Tieto intenzívne dni Veľkej noci mám aj po rokoch neskutočne zafixované v mozgových bunkách, nielen pre počiatočnú drsnú nepohodu, ale hlavne kvôli kontaktu až do špiku kostí s ľuďmi v akademickej sfére nazývanými Datoga.  

Ale späť. Mám zbalených pár švestiek, bez akéhokoľvek tucha, kde sa vlastne chystám. Namierila som si to 40 km stopom do mestečka Igunga, kde ma čakal vitálny 85-ročný americký misionár a kŕdeľ datogských školáčikov. Vyštartovali sme od mesta na juh, zišli z asfaltky na prašnú cestu a heglali sme sa starou dodávkou cez dve hodiny. Ten romantikoš pohľad na majestátne baobaby, mohutné čvirikanie vtáctva zo stromov, scenéria z vlečky, kde si pokojne hoviem obťažkaná deťmi a kabelami, je sem-tam prerušená pobehujúcimi kravami. Padre sa ako každoročne chystal sláviť Veľkú noc so svojimi pokrstenými pastiermi a ich deťmi, ktoré za pomoci jeho známych študujú v internátnej katolíckej škole. Dostalo sa mu cez tie okresy do uší, že práve toto etnikum ma zaujíma a tak ma na svojej vyslúžilej Toyote navštívil a pozval stráviť Veľkú noc práve medzi týchto ľudí. Ísť či neísť? Všetky rozprávania otca Danieliho zaváňali riadnym dobrodružstvom a hoci som netušila, kde tá Chagana je, bolo mi jasné, že takáto ponuka sa neodmieta.

Chagana sa vyfarbila ako miesto plné roztrúsených domčekov z palíc s blatovou výplňou, rozťahaných ako stará dobrá žuvačka Hubba Bubba. Auto spôsobilo ruch a do piatich minút sa spŕchli všakovaké detské postavičky nasledované dospelými. Obdivujem šik štýl pozostávajúci z ozdôb a sporného oblečenia. Našu návštevnícku suitu okrem mňa a amerického misionára tvorí hádam takmer štyridsať duší, väčšinou školáci. Domáci sú z nich len štyria, zvyšok pozbieraný zo širokého okolia obývaným pastiermi.

Slávenie veľkonočných obradov sa odohrávalo vonku za zvedavého pozorovania všetkých možných „pohanských“ susedov z okolitých chatrčiek. Muži so svojimi palicami, s opásanými látkami namiesto nohavíc, ovešaní náramkami, náušnicami s množstvom korálikov konkurujúc svojim nežným vyzdobeným polovičkám. Drvivá väčšina z nich holduje svojmu tradičnému náboženstvu, mnohoženstvu, mužskej i ženskej obriezke, chovajú kravy a kozy a platia za nevesty dobytkom. Z núdze sa niektorí pustili do pestovania ryže, odolávajú hromadnej globalizácii, nechýbajú im však mobily či sem-tam trčiace solárne panely, pričom si však stále žijú svoj svet.

Popri duchovnom programe nechýba miestna svadba, zvedavé potulky po okolí a návštevy susedov. Večerné posedenia pri hviezdach sú topky, padre sa rozhovoril o práci s pastiermi, o čase počas genocídy v Rwande a spovedaní zúbožených utečencov. Kontrovala mu oneskorený návštevník, moja nová spoločníčka v stane, do ktorého som sa druhý deň presťahovala – americká pôrodná sestra, ktorá pomáhala pri rodení ženám z etnika Tutsi, ktoré utekali z Rwnady do Tanzánie pred masakrami rozvášnených Hutuov.

Vrcholom je Biela sobota a následná oslava zmŕtvychvstalého Krista, v nej sa miešajú mladí kaťáci s miestnymi „nevercami“ a začnú za hukotania, vytlieskávania, pri úplnej tme, len s mihotavým mesiacom tanec, lepšie povedané vyskakovanie do výšky. Netrvá však dlho. Nečakane sa spustila silná búrka a rozprášila tancujúce telá vrátane mňa do okolitých hlinených či drevených domčekov. Rozkukávam sa v tej tme okolo. Ocitla som sa v spoločnosti asi dvadsiatich vyfintených tehličkových tanečníkov. Počiatočné minúty ostychu z ich strany pominuli a už chce každý poťahovať moje dlhé vlasy. Spŕška otázok typu: či som sa s takou dĺžkou vlasov už narodila, ako ich udržiavam, čo robím v ich končinách, ma zamestnáva asi hodinu, kým nepominie dážď a opäť sa prebudí tanečný krok.

Líham si unavená spať, dokonca som v noci nepočula ani hyeny, ktoré v noci hľadajú niečo pod zub. Apropo, muži si na vlasovom stajlingu zakladajú, nechýbajú zapletané slim dredy, vpletené pliešky až sú nepochopiteľné pri nich všetky ženské úplne vyholené hlavy.

Cesta späť do tanzánskej „civilizácie“ k mojim učiteľským povinnostiam sa nezaobišla tlačením auta z bahna, čvachtaním sa v zrazu vyrastených riekach po výdatnom pršaní posledných dní s dávkou zdravého rehotania. Vrátila som sa však s hlavou ľahkou ako vták, bosá a s úsmevom na tvári.

(z výskumného denníka etnológa)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Štát v službách smerákov: najprv prídu hrubokrkí, po nich grófka Rošková

Farmári z východného Slovenska hovoria o bezpráví a o strachu. Šíriť ho má organizovaná skupina za asistencie policajtov a štátnych úradov.

EKONOMIKA

Ceny bytov sú vysoké. Oplatí sa ešte nehnuteľnosť kúpiť?

Ak človek zvažuje kúpu nehnuteľnosti, mal by zvážiť viacero faktorov.

KOMENTÁRE

Cirkevní lídri zápasia o stratenú dôveru

Prečo cirkevní lídri napísali Pellegrinimu otvorený list.


Už ste čítali?